O psíkovi Šarykovi

Kristína Gavliaková, 4.A

1. kapitola

Bolo raz jedno dievčatko. Volalo sa Alenka. Bývala v chalúpke v lese. Bývali s ňou jej rodičia a babka s dedkom. Ale nemala žiadneho brata. Ani sestru. A bolo jej veľmi smutno. Mami? Spýtala sa raz pri raňajkách Alenka, ja by som veľmi chcela nejaké zvieratko. Vieš, že aj ja? Povedal dedko. Najviac by som chcel psíka. Aj ja, povedala Alenka. Ale keby nemohol byť, tak kľudne aj iné. Ak chceš, urob si zoznam ktoré zvieratká by si chcela a to čo bude najlepšie ti kúpime, povedala mamka. Tak dobre, povedala Alenka a utekala si do detskej izby robiť zoznam. Keď mamka upratala stôl po raňajkách a špinavý riad vložila do umývačky, išla sa pozrieť na Alenku, či už dopísala zoznam. Alenka sedela za svojim stolíkom a písala do svojho zápisníčka. Už si dopísala zoznam? Spýtala sa mamka. Áno. Ale neviem, či sa korytnačka píše s mäkkým I alebo s tvrdým Y. Píše sa s tvrdým Y, poradila jej mamka. Idem ho všetkým ukázať, povedala Alenka. Pozri sa, ocko, povedala Alenka. Tu je môj zoznam. Ocko vzal zoznam do ruky a nahlas ho prečítal: mačička, psík, vtáčik, škrečok, korytnačka. Tak ktoré zvieratko mi kúpite? Spýtala sa Alenka. Ešte sa musíme rozhodnúť. Zajtra ti to povieme. Jupíííí! Zvýskla Alenka a išla sa hrať do svojej izbičky. O polhodinu neskôr išla mamka povedať Alenke, že má ísť spať. Alenka, odlož kocky umy si zuby a choď spať. Už je neskoro. Dobre, povedala Alenka, urobila všetko čo jej mamka kázala a išla spať.

2. kapitola

Alenka sa ráno zobudila a hneď utekala do spálne. Aké dostanem zvieratko? Spýtala sa ocka. Počkaj, povedal ocko, poviem ti to pri raňajkách. Alenka sa veľmi tešila a súrila mamku aby šla robiť raňajky. Milá Alenka, povedal ocko pri raňajkách, rozhodli sme sa, že dostaneš psíka. Ešte nevieme akého, ale dnes pôjdeme do útulku a nejakého si vyberieš. Hurááá!!! Zakričala Alenka a šla pre psíka vymýšľať meno. O pätnásť minút neskôr išla mamka povedať Alenke, že už idú. Alenka sa pekne obliekla a išli. Cesta do mesta im trvala polhodinu, takže Alenka vymýšľala meno aj v aute. Keď zastali pred útulkom, mená už mala vymyslené. Pre sučku LILI a pre psíka ŠARYK. V útulku mali strašne veľa psíkov. Malých aj veľkých. Aha, aký pekný psík, povedal ocko. Jéj, aký je zlatý! Zavolala Alenka a utekala k nemu. Psík jej pooblizoval celú tvár. Bol malý, mal hnedú farbu, dlhé telíčko aj uši. A najzlatšie oči, aké ste kedy videli. Môžeme si ho zobrať? Spýtala sa Alenka. Môžeme, ale nie dnes. Musíme ešte podpísať zopár papierov, ak si ho chceme zobrať. No dobre, povedala Alenka. A je to sučka alebo psík? Spýtame sa tety správkyne, povedal ocko. Dobrý deň, pozdravila sa Alenka, tamten havo je psík alebo sučka? Psík, povedala správkyňa. Volá sa Rony ale kľudne si ho môžete premenovať. Ja som mu chcela dať meno Šaryk, povedala Alenka. Dobre, od teraz bude Šaryk, povedala správkyňa. Treba najprv podpísať papiere alebo si ho môžeme zobrať hneď? Opýtal sa ocko. Vezmite si ho teraz a papiere podpíšete doma, povedala správkyňa. Ideme ešte niekam? Opýtala sa Alenka keď vyšli z útulku. Áno, ideme ešte do obchodu s potrebami pre zvieratá kúpiť Šarykovi veci. Napríklad: vodítko, granule, misky, hračky, pelech, deku, krabicu, pamlsky... A potom už pôjdeme domov? Spýtala sa Alenka. Áno. Prečo sa tak tešíš domov? Spýtala sa mamka. Chcem čo najskôr ukázať Šarykovi kde bude bývať, odpovedala Alenka. Keď prišli domov, Alenka ukázala Šarykovi celý dom. Aj svoju izbičku. Môže Šaryk spať so mnou v posteli? Spýtala sa Alenka. Nemôže, povedala mamka. Škoda, povedala smutne Alenka. Prečo vlastne? Rušil by ťa celú noc. Ale môže spať pri tvojej posteli, urobila mamka výnimku. Lepšie, ako nič, povedala Alenka. A môžem ho aj cvičiť? Áno, ale najprv si pozrieme nejaké video, aby si vedela ako. Tak dobre, povedala Alenka. Idem po počítač. Čo sú to pamlsky? Spýtala sa Alenka, keď vo videu vraveli ako sa majú dávať. Také pochúťky pre psov. Ako pre teba cukríky. Aha. Idem ho skúsiť cvičiť, povedala Alenka po pätnástich minútach keď skončilo video. Dobre, ale pomôžem ti. Alenka, už je neskoro, poď sa osprchovať a do postele, zakričala z kuchyne o šiestej večer, lebo Alenka ešte stále na dvore cvičila Šaryka. No dobre, povedala Alenka trochu smutne, ale išla. Šaryk poslušne hopkal za ňou. Čo si naučila Šaryka? Spýtala sa mamka Alenky, keď si čistila zuby. Alenka vypľula pastu a povedala: sadnúť si na môj povel a aportovať. Výborne, pochválila mamka Alenku. Ale užaj do postele! Prikázala jej mamka. Už idem, povedala unavene Alenka a zívla si. O chvíľu už Alenka ležala v posteli a spala a strašne pri tom chrápala. Vedľa jej postele v pelechu spal vykúpaný Šaryk a tiež veľmi chrápal. Obidvom sa snívali krásne sny.

3. kapitola

Alenka, vstávaj! Zobúdzala mamka Alenku. Prečo tak skoro? Veď je víkend, opýtala sa rozospatá Alenka. Predsa musíš ísť vyvenčiť Šaryka aby sa tu nevycikal alebo nevykakal, povedala jej mamka. Super, idem! Vyskočila Alenka z postele a utekala do chodby. Šaryk sa rozutekal za ňou. Ale obleč sa teplo, kričala za ňou mamka. Vonku je iba 6 stupňov. Dobre, povedala Alenka. No tak už choďte, povedala mamka keď uvidela, že sa Alenka hrá. Ale počkaj, dám ti mobil. Keby sa niečo stalo tak mi zavolaj. A hlavne neodopínaj Šaryka z vodítka, kričala za ňou mamka, ale Alenka ju už nepočúvala. Keď vyšli na lúku za domom, Alenka sa prihovorila Šarykovi: ty si dobrý psík, určite by si mi neutiekol, však? A odopla ho z vôdzky. Šaryk chvíľu iba pobehoval okolo nej, no potom sa neďaleko nich zjavila mačka a on sa ako zmyslov zbavený rozutekal za ňou. Šaaryyk, pooď seem! Kričala Alenka ale on sa ani neotočil. Alenka sa rozbehla za ním. Bežala 10 minút ale potom už nevládala. Zastala a pozrela sa za seba. Už nevidela ani začiatok lúky. Šaaaaryyyyyk! Zakričala najviac ako vedela a potom odpadla do trávy. Vo vrecku bundy jej niečo zahrkalo. Telefón! Pomyslela si a vytiahla ho. Potom vytočila mamkino číslo a zatelefonovala. Mami, povedala do mobilu. Čo sa stalo? Ozvalo sa z mobilu. Nó, pustila som Šaryka z vôdzky a on ušiel. Dobre, prídeme po teba, povedal ocko. Dobre, povedala aj Alenka. Tak čau, ukončil ocko hovor. Ahoj, rozlúčila sa Alenka. O chvíľu už videla rodičov na bicykloch ako idú k nej. Ahoj, zamávala im Alenka. Čau, povedala zadychčane mamka. Poď, ideme domov. A čo Šaryk? Spýtala sa Alenka. Ocko ho pôjde hľadať. A čo ak ho nenájde? Neboj sa, nájde. Už sa toľko nevypytuj a konečne mi povedz, ako sa to stalo. Veď som ti vravela, že ho nemáš púšťať. Ja som ťa už nepočula. A to bolo len preto, že tam bola mačka, inak by neušiel. Preto som ti hovorila, že ho nemáš púšťať. Ale ja som ťa nepočula. Viem, ale teraz si to už počula a už to nespravíš, dobre? Dobre, povedala Alenka a objala mamku. Prepáč, povedala Alenka. Nič sa nestalo, ale už to nerob. Keď prišli domov, dali si horúcu čokoládu a snažili sa nemyslieť na to, že Šaryk ušiel. O pol hodinu neskôr prišiel ocko aj zo Šarykom. Alenka sa poučila a už nikdy nepúšťala Šaryka na voľno. Keď si na nich zvykol, už mohla.