SLADKÉ MESTEČKO A JEHO VEĽKÝ PRÍBEH O PRIATEĽSTVE

Mia Uhriňáková, 3.A

1. kapitola

Vo Sladkom mestečku žil roj včielok a ich úľ bol v čerstvej krásnej červenej jahode, lesknúcej sa v svetle slnka. Ich úlohou bolo čistiť si svoj úľ a druhou úlohou bolo bojovať proti mravcom. No bol to veľký problém. V jedno svitajúce ráno oznámila včeliemu roju kráľovná že od teraz budú bojovať proti mravcom, lebo im v noci ukradli sladký med. No len že pred tým ako dala kráľovná rozkaz sa jedna včielka Milika kamarátila z jedným mravčim dievčaťom ktorá sa volala Rešélia. Boli to naozaj dobré kamarátky.

2. kapitola

O pár týždňov Milika sedela úplne sama bez Rešelie, na vrcholku kopca. Bolo jej veľmi smutno. Spomenula si na to keď bola MIlika u nej na prázdninách ako spolu jedli melónovú zmrzlinu a ako sa točili v parku na kolotoči. Začala jej vitekať slza po slze až sa rozplakala. Chcela sa s z ňou opäť stretnúť. A Rešélia tiež plakala a plakala. Tiež jej bolo smutno za Milikou. Milika zaťala zubi, Rešélia zaťala zubi a obidve išli za svojimi kráľovnami. Milika sa opítala prečo nemôže ísť na návštevu ku Rešélii a Rešélia sa opítala prečo nemôže ísť na chvíľu do parku za Milikou. Včelia kráľovná Milike povedala že sa nemôžu stretnúť lebo sa boja či im zase neukradnú med ktorí vlastno ručne virábajú. Mravčia kráľovná vysvetlila Rešélii že sa bojí či ich zase nedajú do zajatia. O deň neskôr tajne zavolala Rešélia Milike. Milika zdvihla slúchadlo a neverila svojim vlastným ušiam. Počula Rešéliu! Ahoj! Zavolala po tichu Rešélia. Milika rada ťa konečne počujem! Počúvaj ma teraz Milika. Mám plán! Povedz včeliej kráľovnej že už do školi nechodí žiaden mravec. Jasné? Jasné. Nasledujúce ráno kráľovná oznámila všetkým včelám že už do školi nechodí žiadny mravec. Tak kráľovná pustila všetky deti do školi. Konečne sme sa stretli na živo! Pani učiteľka lienka o tom rozkaze vôbec nič nevedela takže z radosťou včielky privítala. Po škole sa zase rozlúčili a išli domov.

3. kapitola

Keď včelia kráľovná oznámila že zajtra pôjdu do mraveniska za mravcami tak to miesto na ktorom sedela Milika zostalo už navždy mokré kôli jej slzám. To ráno, kedy mali ísť do mraveniska sa Milika prihovorila ku kráľovnej. Prosím vás nechoďme ich zabiť. Mám tam kamarátku. Akú? Rešéliu predsa odvetila kráľovnej. Veď to vôbec nevadí že nám raz či dvakrát ukradli med. Kráľovná sa na ňu prísne pozrela. No tak dobre možno štyri krát. Ale aj tak ich nemusíme mučiť. Lebo keď zabijeme Rešéliu a jej rodinu tak budem veľmi smutná. Odpovedala tichím hláskom Milika a smerovala do izbi. A ideme! Zvolala kráľovná. Milika sa rozplakala. Neplač Milika hovorila jej sesternica. Mala si tam kamarátku Rešéliu že? Aj ja som tam mala kamošku Maleidi. Povedala Milike sesternica Leizi. Ja ťa úplne chápem. Aj ja teba. No zrazu zbadal včelí roj balvan ktorí niektorích ťahal dole k zemi. Leizi sa zľakla. Pevne si k sebe pritiskla Miliku. Neboj sa to je len obyčajná lopta. Leizi sa prestala báť. Viem môže nás to pritiahnúť k zemi ale mi to obídeme. Dobre? Áno. Do prava! A teras zase do prava! Stále sa pridávali ďalšie a ďalšie lopty. Do ľava! Lopty veľmi hlasno búchali o zem. Padajú ako z dažďa povedala Leizi. Máš parvdu povedala Milika. Pozor! Najväčšia lopta! Skôr balvan pre našu veľkosť.

4.kapitola

Uf zvládli sme to! Ty si najlepšia Milika. Už o tom nerozprávaj. Prosím. Je to za nami. Dobre už o tom nerozprávam. Ale ako to všetko vieš? Keď som bola malá a išla som prví raz sama k Rešélii tak som išla touto cestou. Ahá takže tak. Pozor! Zvolala kráľovná. Chlapec! Kým sa stihli skriť chlapec sa opítal babki či sa s tými včelami nemôže pohrať. Nie nič z nimi nerob! Môžu ťa popichať od hlavi po päty! No chlapec odmietol radu. Včielky milučké poďte sem. Včeli ho poslúchli ale na miesto toho že sa z ním mali kamarátiť tak ho kráľovná ktorá stála prvá v rade zrazu pichla. Chlapec sa rozplakal. Au au! To veľmi bolí babka sestra poďte tu! Au! Čo sme ti hovorili? Ustarostená babka nevedela čo robiť. Martina poť sem už más trinásť rokov poď ho strážiť prosím. Idem po niečo chladivé. Len prosím neviveď nič! Dobre babka. Včeli sa zatiaľ stihli vitratiť.

5. kapitola

To bolo super ako kráľovná pichlo toho chalana. Áno celkom dobrodružné že? Áno aj ja by som chcela byť kráľovná. Počkaj Leizi kde je roj? Ja neviem Milika veď touto stranou sa ide do mraveniska. Že mám pravdu? Hej máš. Ale naozaj kde sú? Ale čo teraz spravíme? Milika ja neviem ty si na také veci odborníčka. No dobre niečo vimislím. Už viem. Čo čo čo? Hovor! Pôjdeme tou cestou ako je tam to múzeum. Dobre? Poď. Počuješ bzukot? Nie zatiaľ nie. Áno už niečo počujem. To je dupot mraveniska predca! Áno aj ja ho počujem. Mi sme išli dobre len inou stranou. Kráľovná poďte mi vám nechceme ublížiť. Skrite sa ríchle! Abi vás zvišok roja nezabil. Ha! Oni ostatní musia ísť okolo celého múzea. A dokonca peši lebo ich bolia krídla. Prečo nešli skratkou? Vieš Leizi? Nie ale je to smiešne. Mravce sú ukrité a teraz sa mi skrijeme tak aby nás nenašli. A keď pôjdu preč mi ku ním zapadneme. Akoby sme skratkov ani nešli. Taký smiešny deň som nikdy nezažila Milika. Tak to ani ja. Ideme pozrieť Rešéliu a Maleidi? Áno jupí! Ríchle kým si nás nevšimnú. Ahojte už sme vás dávno nevideli. Aj mi vás. Poďte sem všetky. Mám nápad. Rešélia ti sprav stuhu s nápisom mravce a včeli. Maleidi ti urob tortu ja darčeky a Leizi urobí nápoje. Jasné? Rozumieme.

6. kapitola

Mám hotové nápoje Milika. Aj ja mám hotovú stuhu. Aj ja mám hotové darčeky. Maleidi máš tutortu? Hej. Vikríkol hlas z kuchyne. Viete čo je našou úlohov? Aby sa mravce a včeli kamarátili. O to nám ide. Viete? Už áno Milika. Dobre. Rešélia ti dáš obidvom kráľovnám tortu a darčeky. Maleidi ti ukážeš stuhu a naleješ kráľovnám vodu. Potom sa možno budeme mať radi. Ako to bolo kedisi. To by bolo super že? Áno veľmi. Pozor majú v ruke meče. Rýchlo ponúknite im niečo! Sadnite si vedľa seba a čítajte si knihy a tu máte nápoj a koláčik a nechcem vidieť žiadne bitky. Len radosť. A pozrite sa na tú stuhu. No nieje pekná? A darčeky. A teraz čo? Teraz ich spolu budeme špehovať. Či sa nebudú rozprávať. No asi ťažko. Veď sa neznášajú! Meleidi má pravdu Milika. Je to riskantné. To je. Nie dievčatá čo keď to víde? No ja neviem. Pozrite už si niečo šepkajú. Ale keby som vedela že čo? Pozrite včeliel kráľovnej sa viliahlo malé včelčuliatko. Aké je zlaté. Ticho! Aby nás nevideli. Aha dohodli sa aby sa kamarátili! Jupí! Jupí! Zvládli sme to! Máme párty!

7. kapitola

Kráľovná? Áno dievčatko moje? Mám dve otázky. No prvá? Ste kamarátka s mravčiou kráľovnou? Áno pomali. A druhá? Môžem tu prespať? No keď ti to dovolila mravčia kráľovná tak áno. Ďakujem. Leizi chceš tu prespať? Áno. Rešélia a Maleidi môžeme tu dnes prespať? Áno budeme radi. Doniesla som si aj pyžamo. Ja nie. Nevadí Leizi ja som pre istotu doniesla dve. Periny vám mi donesieme. Príďte niekedy aj vy k nám do úľa na noc. A urobíme si zas párty! Jupí už sa teším. Poďme už do postele. Najprv si spravme pyžamovú párty. Zahráme sa nejakú hru? Vankúš pod pyžamom? Keď sa dohrali tak ich išla upozorniť mravčia kráľovná aby išli do postele. Na ďalšie ráno išli všetky spolu do školi. Učili sa násobilku, delilku, geometriu, vybrané slová, spievať, cvičiť, o Bohu, skupenstvá vody, rozprávať sa po anglicky, o mestách a dedinách, kresliť a maľovať, pracovať. V škole im je spolu super!